Rekviem za minulosť

 

Čítaš mi v mysli, pomaly, ťažko.

Bolí, keď nežiadaš si našepkať.

Tak píšem, snívam, mlčím – láskou?

a neviem, či plakať, či sa smiať.

Či môže sníček v pôde srdca

vyrásť len slzou zaliaty?

To otázka moja nevädnúca,

to hrad môj temný, zakliaty.

Či môže viera skutočnosť stvoriť,

keď neskutočným sa sen zdá?

Trinástu komnatu pootvoriť,

tomu, kto hlas môj nepozná?

Minulosť volá obzrieť sa znova.

Počkať chvíľočku, okamih.

Či do zeme srdca spadli slová,

či vzrástli? Neviem. Nevie nik.

Okamih rokov ubehol dňami.

Ja čakám. Čakáš ešte tiež?

Ticho tú pravdu neoznámi

a sám mi ju iste neriekneš.

Čítam ti v mysli, pomaly, ťažko.

Bolí, že odmietal si mi našepkať.

Tak ži, snívaj a mlč – láskou???

Nad hrobom sna viac nezazrieš ma stáť.

(*25.5.2006 - ???)