Keď sa stratí z nášho pohľadu, nepanikárme

Včera som prežila zaujímavú situáciu. Počas omše v čase pred kázňou sa stratili miništranti. A nielen oni. Stratil sa aj kňaz. Všimla som si to, až keď som na chvíľu zodvihla oči od textu piesne ktorá sa pred kázňou spievala. V okolí oltára nikto nebol. Na chvíľu som prestala sledovať text a pozerala som do prázdneho priestoru okolo oltára a nechápala som, kam všetci zmizli.

Organista hral veselo ďalej, všetci boli pokojní, pravdepodobne si to mnoho ľudí nevšimlo. Keď po druhej slohe bolo pri oltári stále prázdno, začali sme spievať tretiu slohu. (To si už všimli viacerí). Asi v jej polovici zo zákristie vyšiel ponáhľajúci sa kňaz a za ním aj miništranti. Pravdepodobne museli nájsť niečo, čo sa stratilo a bez čoho by nemohli pokračovať.

Pri tomto zážitku som si uvedomila niekoľko maličkostí:

1. Ježiš sa tiež niekedy stratí z nášho pohľadu, nevieme prečo, ako, kedy....zrazu ho nevidíme.

2. Neznepokojujme sa a neprestávajme "spievať". Dôverujme, že Ježiš sa vráti. Aj keď sa nám zdá, že odišiel, je stále v chráme nášho srdca, len sa možno ukryl niekam, kde ho nevidíme.

3. Ježiš na nás stále myslí a ponáhľa sa ku nám, nenechá nás dlho opustených. Ak budeme v dôvere pokračovať v našej ceste, vráti sa presne v tej správnej chvíli. Nenechá nám znášať viac, ako by sme dokázali uniesť.

4. Ak sa nám zdá, že sa Ježiš stratil, verme, že je to len preto, aby nám mohol priniesť niečo, bez čoho by sme nemohli pokračovať. To, čo niekedy prežívame ako stratu prichádza preto, aby sme v konečnom dôsledku mohli prijať ešte viac. Aj keď niekedy nechápeme, dôverujme že Boh má s nami len tie najlepšie úmysly - myšlienky pokoja a lásky. Buďme teda pokojní a spokojní.

(skúste si nevšímať z akého muzikálu je táto pesnička =)....a dajte sa uniesť len jej slovami)....