Nepoznaná

 

 

Keď prídeš, zaklop potichu

a nerozbíjaj dvere.

Lásku na starom vozíku

si večer odvezieme.

Bezrukú, chromú, maličkú

a unavenú túžbou.

Sťa malú, vlhkú rosničku,

plačúcu nad kalužou.

Pochovať to, čo nebolo.

A vzkriesiť? Ešte ťažšie.

Priklincované nevôľou

raz dokonalo šťastie.

Tak kruté a tak zmýlené

sa čas a doba zdajú.

Ako keď teliatko na sene

sníva o tom, čo nevieme,

tak ľudia pravú lásku nepoznajú.