Raz.....

 

Raz...

pokojne ma Láska vzala za ruku...

až ma to trošku vydesilo.

Nedala mi však žiadnu záruku

že nebude mi s ňou nikdy clivo....

Že neskotúľa sa mi slza spod viečka...

že nezovrie mi srdce bolesť- pazúr.

Tak rozmýšľal som:

Prečká? Neprečká?

Či rozplynie sa v tme sťa nebies azúr?

A bolo ticho.

Keď povedal som: Nedbám.

To dal som Láske srdce do dlane.

Strach, pochybnosť som zveril bludným hviezdam.

A ľúbiť šiel som verne, oddane.

A Láska, nesklamala....

Nebola len vôňou....

Nie, ja živý sen som nikdy nesníval.

Pod krížom dní

Pod skutočnosťou holou

Dávala nádej....

A vďaka nej som stál....