Je niečo čo nezaniká. Bolo, je a príde zas. Vnútri srdca tíško dýcha, očiam našim dáva jas. Bez nej jazyk sveta, neba, prázdnym je a zbytočným. Slová ako od anjela, zmenia sa ti v čierny dym. Rozum ľudský bez nej hlúpy, i keď mnohé školy mal. Viera…
Prečo Pane? Neviem sama, nerozumiem, nechápem. Moju dušu smútok zmára, šliapem si na vlastný tieň. Chcem len Tvoju vôľu plniť, Ty ma poznáš, Ty to vieš. Prečo práve teraz mlčíš? Kedy mi už odpovieš? Skúmam, hľadám, nenachádzam, to znamenie z jasných…
„Byť ako dieťa“ – tak to vravel, zástupu, čo vôkol stál. Jednoduchým kvietkom v tráve, holúbkom bielym v kŕdli vrán. V posledné miesto usadiť sa a očakávať Ženícha. Rásť rovno, jak ľalia čistá, kým v neznámy deň zavíta. Pripravení a opásaní, na…
To čo mám, je viac než čakám. Dal si mi to do daru. Vždy keď váham kadiaľ a kam, dodávaš mi odvahu. Sťaby vtáčik malý, slabý, lietam svetom tu i tam. Tvoja ruka nežne chráni, kým ju držím, všetko mám. S Tebou problém vyrieši sa, zmätok víchor odveje…
Je večer a na kraj srdca sadá smutná únava, keď myšlienky rozbehnú sa v diaľ mysle do neznáma. Deň jak malá štipka soli pridal chuť do života. Čo na tom, že občas bolí, keď je v duši clivota? Svetlá ulíc naokolo nepočujú výkrik slov. Za oknami…
Hoc v mnohom si nie sme podobní, prišiel sťa Svetlo do tmy dní. Nachádzam nové planéty, nič jak On jasnejšie nesvieti. Slnko, svit mesačný, málo sú, hmlu zrána mení mi na rosu. Za jara daruje trávy srieň, za leta vtáčkov hlas na pieseň. Jak by´s ho…
Ach tie naše predstavy!!! Kto by si bol predstavil, že nám vlastnú cestu skrížia, pripnú nás na drevo kríža. Zamotáš sa do ich sietí. Ani ryba nepovie ti, kde si spravil hlavnú chybu, stratil kľúčik ku pokladu. Čakáš všetko, nachádzaš nič, na…
Nasledujúca báseň trochu nezapadá svojim žánrom do predošlej zbierky, ale napriek tomu dúfam, že sa Vám bude páčiť - berte to ako malé odreagovanie v skúškovom období a s učením nepreháňajte, lebo nikdy neviete, kedy príde návšteva .....príjemnú…
Čas, ten večný ľudí priateľ, ktorý sa vždy ponáhľa, pokoja ti nedopraje, ruší ťa hneď za rána: „Vstávaj, vstávaj!“ – čas ti zvoní. „Už je sedem! Už je čas! Ani dnes ma nedohoníš, stavím sa o rybí vlas!!!“ Tak sa znova púšťaš do hry s prešibaným…
Myslí, že má právo súdiť ľudí navôkol, zdá sa jej, že vlastní v tomto smere monopol. Jej karta však nie je to, čo platí na iných, vzbudzuje hnev v srdciach ľudí vskutku nevinných. Samu seba predstavuje ako "Slnko dňa", pri myšlienke omdlieva - že…