Kvapky z jasného neba

 

 

Zmyslom si, svetlom, soľou, chuťou.

Keď neviem, ty máš odpoveď.

Roklinou láskou preklenutou,

strážiš mi kroky, vedieš vpred.

Keď ťarcha žitia tlačí k zemi

a vody hučia v prílive

čakáš, sťa žabka na kameni,

kým doba chmúrna pominie.

Ozvenou volám, vďaka Ti, vďaka,

že tu si, budeš, bola si.

Čistá, jak múčka preosiata,

nežný holúbok belasý.

Čo nezačujem, napíšeš mi,

čo neprečítam, dopovieš.

A hoci nie vždy som bol verný

a hoci ty to dobre vieš,

lákaš ma v priestor prenesmierny,

keď okná zavriem, vojdeš dvermi,

keď zhasnuté mám, rozožneš.

V ústach nám skladáš rýmy zo slov,

báseň nebeská, stratená.

Oddávna hľadáš ľudských poslov,

čo v anjelov sa premenia.

Čo slzu stvoria krídlom tvojím

na jasnej tvári, v úžase.

Čo napíšem, no nevyslovím,

je kvapka soli, v ktorej lovím

túžbu človeka po kráse.