Nočná oslava

Po ťažkom boji so škrupinkou

čosi malé na mňa vykúka.

Piští: píp, píp.

Po ceste kráčam za oslíkom

a radosť sypem z klobúka

pod mesačný svit.

Nie z rozmaru, nie z roztopaše,

dnes iné mám ja dôvody,

chcem vzdávať chválu žitia kráse,

kým Slnce z vrchov vychodí.

Ty tichá, falošná pieseň moja

hviezdam snáď očká rozžiariš.

Ak srnky, žabky nepostoja,

na nebi každý tón má skrýš.

Veď úmysel sa cení viacej,

ako rýdzi a čistý hlas.

Vzdával som chválu žitia kráse

včera,

dnes,

a zajtra skúsim zas.